Štruktúra samospráv podľa neho znásobuje pozornosť, ktorú je potrebné
venovať vidieku z hľadiska jeho postavenia, zastúpenia počtu obcí vo
vzťahu k počtu miest, ale aj s prihliadnutím na modernizačný dlh,
dlhodobo chýbajúcu podporu medziobecnej spolupráce, uceleného rozvoja
vidieckeho územia s prognózovaním trendov budúceho vývoja.
"Napriek tomu, že v koncepčných dokumentoch sa formujú východiská pre
rozvoj miest, na dediny sa dlhodobo zabúda. To spôsobuje prepad
vidieka, v ktorom vidíme výraznú investičnú príležitosť. To všetko
súvisí s cieľom zabezpečovať dostupnosť služieb, garantovať obslužnosť
územia, využívať pritom potenciál dedín a formulovať východiská jeho
rozvoja," uviedol Kaliňák.
Agenda Živý vidiek poukazuje na negatívne dopady reformy verejnej
správy, absenciu systematickej podpory medziobecnej spolupráce a
chýbajúce riešenia pre komplexný rozvoj územia s prihliadnutím na
dostupnosť verejných služieb a obslužnosť územia. Patria medzi ne
napríklad aj tzv. potravinové púšte, niekde je prístup ľudí k základným
potravinám problém.
Miestnu územnú samosprávu tvorí 2927 samospráv, z ktorých je 2661 obcí s
počtom obyvateľov do 3000. Zo 141 miest ich má 21 menej ako 5000, deväť
miest má viac ako 50.000 trvale bývajúcich.
"Agendu Živý vidiek treba vnímať ako sumár krokov a aktivít, ktorými
sledujeme zvýšenie jeho atraktivity, kvality života, reflektujeme na
mobilitu ľudí a podporujeme jeho investičný potenciál, dostatočný
prístup k verejným službám a vybavenie ako voda, elektrina, pošta, banky
na vidieku či zamestnanosť cez mikro a malé podniky alebo využívanie
dostupných flexibilných foriem zamestnávania," dodal Kaliňák.
Ako zdôraznil, Slovensko potrebuje zaujať jasný postoj k vidieku. Je
potrebné ukotviť definíciu vidieka, aktualizovať strategické dokumenty a
v súvislosti s tým vypracovať Akčný plán rozvoja vidieka.